Pozrite sa na začiatok ktoréhokoľvek odseku v tlačenej knihe a uvidíte malý prázdny priestor: odsadenie. Vyzerá ako nič a približne tým aj je. Je to miesto, kde kedysi býval znak.
Tým znakom je odsekový znak ¶, obrátené a zdvojené písmeno, ktoré textové procesory stále zobrazujú, keď ich požiadate, aby odhalili skryté znaky. Po veľkú časť dejín písma vôbec skrytý nebol. Stával na začiatku novej myšlienky, často namaľovaný načerveno, a čitateľovi oznamoval, že jedna argumentácia sa skončila a druhá sa začala.
Písmeno, z ktorého sa stal znak
Odsekový znak sa začal ako písmeno. Pisári píšuci po latinsky označovali novú časť, capitulum, písmenom C. V priebehu stáročí C získalo zvislý ťah, potom druhý a jeho vnútro sa vyplnilo, až napokon už vôbec nevyzeralo ako písmeno, ale ako malá čierna zástavka.1 Často ho dopĺňali až po napísaní textu, iní ľudia a iným atramentom: rubrikátor, ktorého úlohou bolo dopĺňať červenú farbu.
Práve tam sa začali ťažkosti s rozdelením práce. Pisár nechával na začiatku každej časti miesto, ktoré mal vyplniť rubrikátor. Keď prišla tlač, tlačiari si tento zvyk zachovali: vysádzali čierny text a nechávali miesto, aby sa doň neskôr ručne doplnili červené značky. A ruky, ktoré ich mali doplniť, čoraz častejšie neprichádzali.2 Knihy vychádzali s prázdnymi medzerami. Čitatelia si na ne zvykli. Napokon sa samotná medzera stala znakom.
Odsadenie ako prízrak
Toto pokladám za jeden z najdojímavejších príbehov z dejín stránky. Každý odsadený odsek, ktorý ste kedy čítali, nesie na svojom začiatku drobnú neprítomnosť, obrys červeného znaku, ktorý nikto nenamaľoval. Už päťsto rokov čítame prízrak odsekového znaku a hovoríme mu prázdne miesto.
Tieto stránky vracajú trochu červenej farby. Každý odsek eseje má na okraji svoje číslo vytlačené druhým atramentom a úvodné slová každej eseje sú vytlačené načerveno, tak ako by rubrikátor vyznačil začiatok textu. Nie je to nostalgia. Číslo je užitočné: čitateľ vďaka nemu môže ukázať na presné miesto, s ktorým so mnou nesúhlasí. Mám podozrenie, že práve na to červené značky vždy slúžili.
Poznámky
-
Toto pomenovanie má dlhý príbeh, ktorý vedie cez francúzštinu a angličtinu až ku gréckemu slovu paragraphos, značke na okraji. Kým sa dostalo do angličtiny, nadobudlo okrem iného podobu „pylcrafte“. Pravopis bol vtedy voľnejšia záležitosť.
-
Ekonomika bola jednoduchá. Čierny text sa dal vytlačiť stokrát za hodinu; červené značky sa museli maľovať po jednej. Jedno bolo lacné, druhé nie, a lacné zvíťazilo.
|