Dlhá dovolenka odsekového znaku

1Pozrite sa na začiatok ktoréhokoľvek odseku v tlačenej knihe a uvidíte malý prázdny priestor: odsadenie. Vyzerá ako nič a približne tým aj je. Je to miesto, kde kedysi býval znak.

2Tým znakom je odsekový znak ¶, obrátené a zdvojené písmeno, ktoré textové procesory stále zobrazujú, keď ich požiadate, aby odhalili skryté znaky. Po veľkú časť dejín písma vôbec skrytý nebol. Stával na začiatku novej myšlienky, často namaľovaný načerveno, a čitateľovi oznamoval, že jedna argumentácia sa skončila a druhá sa začala.

Písmeno, z ktorého sa stal znak

3Odsekový znak sa začal ako písmeno. Pisári píšuci po latinsky označovali novú časť, capitulum, písmenom C. V priebehu stáročí C získalo zvislý ťah, potom druhý a jeho vnútro sa vyplnilo, až napokon už vôbec nevyzeralo ako písmeno, ale ako malá čierna zástavka.¹1Toto pomenovanie má dlhý príbeh, ktorý vedie cez francúzštinu a angličtinu až ku gréckemu slovu paragraphos, značke na okraji. Kým sa dostalo do angličtiny, nadobudlo okrem iného podobu „pylcrafte“. Pravopis bol vtedy voľnejšia záležitosť. Často ho dopĺňali až po napísaní textu, iní ľudia a iným atramentom: rubrikátor, ktorého úlohou bolo dopĺňať červenú farbu.

4Práve tam sa začali ťažkosti s rozdelením práce. Pisár nechával na začiatku každej časti miesto, ktoré mal vyplniť rubrikátor. Keď prišla tlač, tlačiari si tento zvyk zachovali: vysádzali čierny text a nechávali miesto, aby sa doň neskôr ručne doplnili červené značky. A ruky, ktoré ich mali doplniť, čoraz častejšie neprichádzali.²2Ekonomika bola jednoduchá. Čierny text sa dal vytlačiť stokrát za hodinu; červené značky sa museli maľovať po jednej. Jedno bolo lacné, druhé nie, a lacné zvíťazilo. Knihy vychádzali s prázdnymi medzerami. Čitatelia si na ne zvykli. Napokon sa samotná medzera stala znakom.

Odsadenie ako prízrak

5Toto pokladám za jeden z najdojímavejších príbehov z dejín stránky. Každý odsadený odsek, ktorý ste kedy čítali, nesie na svojom začiatku drobnú neprítomnosť, obrys červeného znaku, ktorý nikto nenamaľoval. Už päťsto rokov čítame prízrak odsekového znaku a hovoríme mu prázdne miesto.

6Tieto stránky vracajú trochu červenej farby. Každý odsek eseje má na okraji svoje číslo vytlačené druhým atramentom a úvodné slová každej eseje sú vytlačené načerveno, tak ako by rubrikátor vyznačil začiatok textu. Nie je to nostalgia. Číslo je užitočné: čitateľ vďaka nemu môže ukázať na presné miesto, s ktorým so mnou nesúhlasí. Mám podozrenie, že práve na to červené značky vždy slúžili.

Poznámky

1. Toto pomenovanie má dlhý príbeh, ktorý vedie cez francúzštinu a angličtinu až ku gréckemu slovu paragraphos, značke na okraji. Kým sa dostalo do angličtiny, nadobudlo okrem iného podobu „pylcrafte“. Pravopis bol vtedy voľnejšia záležitosť. ↩

2. Ekonomika bola jednoduchá. Čierny text sa dal vytlačiť stokrát za hodinu; červené značky sa museli maľovať po jednej. Jedno bolo lacné, druhé nie, a lacné zvíťazilo. ↩