Tidetable

Č. 9 · november 2026

Tidetable

Eseje a listy o veciach, ktoré odmeriavajú čas.

Texty píše Ilse Marrow v meste Trieste od roku 2023.

Najnovšia esej7 minút

Guľa, ktorá padá o jednej

Od roku 1833 spúšťajú v Greenwichi o jednej hodine červenú guľu zo stožiara. Je to najpomalší spôsob oznamovania času, aký kedy vymysleli, a zároveň ten najpoctivejší.

Každé popoludnie päť minút pred jednou vystúpi červená guľa do polovice stožiara na streche Flamsteed House v Greenwichi a zastane. Dve minúty pred jednou vystúpi až na vrchol. Presne o jednej spadne.1 To je celé predstavenie a odvtedy, čo sa začalo v roku 1833, prebieha stále rovnako.

1Časy sú tie, ktoré Kráľovské observatórium uvádza pre svojich návštevníkov. Časová guľa sa v zime riadi greenwichským stredným časom a v lete britským letným časom, takže v lete padá napoludnie podľa slnka, plus-mínus.

Vo štvrtok, keď som sa ju išla pozrieť, nás na nádvorí pod ňou stálo asi štyridsať. Väčšina z nás držala hore telefón a nakrúcala guľu, ako robí to, čo gule robievajú.

Prišla som sa pozrieť na hodiny bez ciferníka. Časová guľa oznámi čas raz denne každému, kto ju vidí, a urobí to bez jediného zvuku. Netiká, nebije, nemá ručičky. Päť minút sa pripravuje a potom vám za menej než sekundu oznámi niečo presné.2 Postavili ju pre ľudí, pre ktorých bola tá sekunda dôležitejšia než čokoľvek iné, čo by im hodiny mohli povedať.

2Sledujte vrchol stožiara, nie jeho pätu. Kým guľa dopadne, okamih, ktorý oznamovala, je už preč.

Čítať ďalej

List

Jeden list, každú prvú nedeľu v mesiaci.

Nová esej v plnom znení, dve či tri poznámky a nič navyše. Žiadne sledovacie pixely, žiadne počítanie otvorení, odhlásiť sa môžete jediným kliknutím.

Alebo ho sledovať cez čítačku kanálovPozrieť si ukážku listu

Zo zápisníka

Ten violončelista opäť

Muž s puzdrom na violončelo bol opäť vo vlaku o 23:52. Spal od prvej stanice ako predtým, s jednou rukou položenou na puzdre, akoby mu mohlo odísť bez neho. Už som ho videla štyrikrát a nikdy som ho nevidela bdelého. Rozhodla som sa, že nechcem vedieť, kde hráva. Niektorí stáli cestujúci sú ako počasie — a tak je lepšie ich aj nechať.

Štyri minúty, pokračovanie

Po eseji o mojich kuchynských hodinách mi čitatelia posielali svoje vlastné nepresne idúce hodiny: idú napred, meškajú a v jednom prípade sa zámerne točia opačným smerom. Najčastejšia odchýlka je päť minút. Rekordných dvadsaťdva minút má čitateľka, ktorá hovorí, že ani raz nemeškala a ani raz nevedela, koľko je hodín. Mená neuvádzam. Všetky tieto hodiny sú domácim tajomstvom.

Hodiny na stanici sa na minútu zastavia

Veľké hodiny v hale stanice robia niečo, čo som si pred touto jarou nikdy nevšimla: ich sekundová ručička obieha o čosi rýchlejšie, než by mala, potom sa na samom začiatku minúty zastaví a čaká, úplne nehybne, na signál odniekiaľ z iného miesta. Potom minútová ručička poskočí a hodiny sa znova rozbehnú. Čas odmeriavajú tak, že sa na chvíľu mýlia a potom sa zhodnú. Viem si predstaviť aj horšie spôsoby života.

Všetky poznámky

V sérii