Tidetable

EsejeČ. 7

Kuchynské hodiny idú o štyri minúty napred

Každá domácnosť má hodiny, ktoré idú zámerne zle. O drobných lžiach, ktoré si nahovárame o čase, a o tom, prečo fungujú.

Od Ilse Marrow1 minúta322 slov

Dostupné aj v: العربيةБългарскиবাংলাCatalàČeštinaDanskDeutschΕλληνικάEnglishEspañol (Latinoamérica)EspañolEestiفارسیSuomiFrançais (Canada)Françaisעבריתहिन्दीHrvatskiMagyarBahasa IndonesiaItaliano日本語한국어LietuviųLatviešuBahasa MelayuNederlandsNorsk bokmålPolskiPortuguês (Portugal)Português (Brasil)RomânăРусскийSlovenščinaSrpskiSvenskaKiswahiliไทยFilipinoTürkçeУкраїнськаTiếng Việt繁體中文简体中文

Hodiny v mojej kuchyni idú o štyri minúty napred. Viem to, vie to každý, kto u mňa niekedy býval, a predsa si každé ráno robia svoju prácu: pozriem sa na ne, vidím, že meškám, ponáhľam sa — a prídem načas. Hodiny, o ktorých každý vie, že ukazujú nesprávny čas, by mali byť nanič. Tie moje sú najužitočnejšou vecou v miestnosti.

Lož, ktorá funguje

Popýtala som sa a takmer každý, koho poznám, má podobné hodiny. Moja sestra má v aute hodiny nastavené o sedem minút napred. Kolegyňa má doma všetky hodiny posunuté o desať minút dopredu, okrem tých v spálni, ktoré ukazujú správny čas, „aby som mohla spať“. Pekár na ulici za tržnicou má nad pecou hodiny, ktoré idú o tri minúty napred, a tak je to už tridsať rokov, hoci mi nevedel povedať prečo.11Keď som naňho naliehala, povedal, že chlieb nevie, koľko je hodín, a on tiež nie, aspoň kým si nedá kávu.

Zaujíma ma, že tá lož funguje ešte dlho po tom, čo ju človek odhalí. Človek by si myslel, že keď viem, že hodiny idú o štyri minúty napred, stačí tieto štyri minúty odpočítať a môžem byť pokojná. Ale nie je to tak. Odpočítavanie si vyžaduje námahu a v prvých ranných minútach mi žiadna nazvyš nezostáva. Hodiny idú rýchlejšie než moje počítanie, a tak vyhrajú.

Hodiny, s ktorými sa možno hádať

Myslím, že v tom pôsobí ešte čosi iné. Hodiny, ktoré ukazujú presný čas, sú autoritou: nedá sa im nič povedať. Hodiny, ktoré sa trochu mýlia, sú spoločníkom. Majú svoju povahu. Možno sa s nimi hádať, hundrať na ne, odpustiť im. Patria k domácnosti spôsobom, akým čas v telefóne — presný na sekundu a pre všetkých rovnaký — nikdy patriť nebude.

Od verejných hodín sa očakáva, že budú ukazovať správny čas, a tak to má byť. Bez nich by trajekt nebol ničím. Ale hodiny, ktoré máme doma, môžu byť naše, a keďže sú naše, môžu sa mýliť po svojom.

Rozmýšľala som, že si tie svoje nastavím správne. Rozhodla som sa, že to neurobím. Do konca života by som meškala o štyri minúty.

Poznámky

  1. Keď som naňho naliehala, povedal, že chlieb nevie, koľko je hodín, a on tiež nie, aspoň kým si nedá kávu. ↩

List

Jeden list, každú prvú nedeľu v mesiaci.

Nová esej v plnom znení, dve či tri poznámky a nič navyše. Žiadne sledovacie pixely, žiadne počítanie otvorení, odhlásiť sa môžete jediným kliknutím.

Alebo ho sledovať cez čítačku kanálovPozrieť si ukážku listu